Oslava posledného dňa roku 1999 začala celkom dobre, až na to, že na prekonanie posledného stupáka pred Vršatcom tentokrát nepomohli ani snehové reťaze, a tak prišlo i na 2 konské sily. Dúfam, že z tých 1200 .- Sk, ktoré za to majiteľ dostal im kúpil aspoň trochu ovsa.

Keď sme sa konečne vytrepali hore, stále to vyzeralo nádejne. Na stoloch síce nebolo všetko to, čo pôvodne malo byť, no čert to ber. Horšie to bolo pri prvej zaťažkávacej skúške pani pohostinnej chatárky - pri kapustnici. Jednoducho, akosi sa nie každému ušlo. "Nič to," hovoríme si," dorazíme sa chlebom, veď sme odchovanci Mlynov." To by tam však nejaký musel byť.

Nebudem popisovať všetky nedostatky, nakoniec napr. snehu pani chatárka zabezpečila dosť. Keby tak bolo toľko aj tepla, asi by sme vydržali až do nedele. Bohužiaľ, v sobotu ráno sme sa dozvedeli Jóbovu zvesť, že vyhrievacie médium sa vypúšťa ( to ako voda z radiátorov ) a kedže zima tam bola aj keď sa kúrilo, zabalili sme to. Ešte predtým však naše žienky pripravili chutný obed typu "čo chata dala" (ešte raz srdečná vďaka) a po naložení všetkého, čo nebolo priskrutkované k budove sme sa rozišli oslavovať prvý deň roku 2000 v rodinnom kruhu. Napriek tomu - neľutujem, dúfam, že ani nikto z prítomných.